Projekt Ovocné sady už od svojho predstavenia zaujal verejnosť a neskôr aj klientov najmä veľkým centrálne osadeným parkom. Cieľom architektonického štúdia GFI bolo vytvoriť exteriér slúžiaci na relaxáciu predovšetkým miestneho obyvateľstva vo viac ako tisícke bytových jednotiek, ktoré tu do roku 2024 postupne vyrastú. Prvá etapa projektu je už v procese postupnej kolaudácie a na druhej pokračuje intenzívna výstavba.
V centrálnej časti oboch etáp najväčšieho projektu, ktorý sa realizuje v bratislavskej Trnávke, osadili architekti priestor pre pasívny aj aktívny oddych. Pobytová lúka, odpočívadlá, detské ihriská pre menšie aj väčšie deti, fitness zóna, petangové či streetbalové ihrisko. Zvolená zeleň následne zohľadňuje funkciu danej časti parku a tiež formuje zmyslovo atraktívny a bezpečný celok. „Napríklad pre okolie detského ihriska sme zvolili vyššiu, rozvoľnenú stromovú vegetáciu doplnenú podrastom krovitého a trávobylinného charakteru, čím sme vytvorili menšie zákutia pre sedenie a oddych, ktoré sú u ľudí veľmi obľúbené“, priblížila architektka Katarína Jägrová z GFI. Pri pergole nad ihriskom sú navrhnuté dve kvitnúce popínavé rastliny druhu Wisteria, ktoré časom vytvoria prirodzené tienenie počas horúcich letných dní. Na priestor ihriska plynule nadväzuje väčšia trávnatá plocha pobytového trávnika, ktorá umožňuje aktívny pohyb a hry vo vnútrobloku. Na južnej strane ju ohraničuje priestor materskej školy, pohľadovo a tiež funkčne oddelený živými plotmi, ovocnými a okrasnými stromami.
Centrálna aktívna zóna parku je vizuálne oddelená od bytových domov lemujúcimi park, zapojenou skupinou stromov, ktorá vytvorí parku zelený rámec a dodá svojim návštevníkom pocit pobytu „v prírode“ potlačením vizuálnej väzby na okolité domy. „Tieto dva pásy izolačnej zelene sú situované v miernych terénnych depresiách, takzvaných poldroch, oproti okolitému terénu. Terénne zníženiny majú líniový charakter a plnia viacero funkcií. Jedná sa viac-menej o suchý polder, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť manažmentu dažďových vôd. Slúži ako miesto na zachytenie prebytočnej zrážkovej vody z podzemných retenčných nádrží, a povrchového odtoku“, opisuje environmentálnu stránku architektka. Terénne zníženiny sú doplnené v okrajových častiach o solitérne kamene rôznej veľkostnej kategórie, ktoré dotvárajú prírodný charakter a môžu slúžiť na príležitostné sedenie. Kamene sú použité z blízkych zdrojov (devínska žula) a sú čiastočne zapustené do terénu, tak aby sa podporilo ich zapojenie do prostredia. Ako podrastové spoločenstvo pod rozvoľnenou skupinou stromov bol použitý trávobylinný podrast prírodného charakteru. Pre pohyb osôb v rámci parku zvolili architekti prirodzene vyzerajúci štrkový „trávnik“ a pod koruny stromov situovali menšie odpočívadlá a športovo-oddychové zóny pre petangue, pingpong, fitness, workout a posilňovanie.
Park je s bytovými domami prepojený drevenými lávkami, ktoré sú rytmicky umiestňované v nadväznosti na najvyužívanejšie prechody - vstupy do bytových domov či prechody na parkoviská. Prírodné materiály vytvárajú prírodné prostredie uprostred rozširujúceho sa mesta, preto sme ako kostrové dreviny použili prevažne domáce dreviny - duby, javory, lipy, či borovice pre celoročný efekt. Výrazným prvkom budú aj kvitnúce dreviny, predovšetkým okrasné čerešne. „Pre zvýšenie jesenného efektu sme doplnili rôzne druhy javorov a jaseňov, ako aj dreviny s jedlými plodmi ako hrušky, orechy, slivky“, dodáva. Podrast pod stromami dopĺňa trávobylinné spoločenstvo a stredne vysoké kry. V centrálnej časti okolo detského ihriska zvolila architektka súbor nenáročných okrasných tráv, doplnených prírodnými trvalkami, ktoré dodá parku významný dynamický, v čase premenlivý, prvok.
Zvolené sadovnícke úpravy esteticky a funkčne dopĺňajú obytný súbor a zároveň zohľadňujú všetky požiadavky, ktoré sú na ne kladené - charakteristiky a prírodné pomery daného územia, estetické požiadavky, možnosti údržby s cieľom maximálneho začlenenia diela do okolitej mestskej krajiny, a vytvorenie pobytového priestoru pre obyvateľov, ktorí sa už čoskoro začnú sťahovať do svojich nových domovov. Celková plocha vegetačných prvkov v projekte je 4 082 štvorcových metrov, z čoho polovicu tvorí trávnik a zvyšok tvoria vzrastlé stromy, živé ploty, kríky, rôzne trvalky, ale aj pôdopokryvné rastliny či cibuľoviny a hľuzoviny.
Prírodný charakter parku podčiarkuje aj zvolený mobiliár a architekti neopomenuli ani ďalšie, pre obyvateľov príťažlivé, funkcie podporujúce zdravé fungovanie komunity - gril, priestor na pestovanie vlastných plodín, altánok. „Park, centrálny verejný priestor pre rezidentov, je prioritne miestom stretávania, spoločenskej interakcie. Pri tvorbe novej urbanistickej štruktúry pre 2 a pol tisíca obyvateľov a pre jej sociálnu udržateľnosť je veľmi dôležité, aby si každý v tomto priestore našiel svoje. Budúcnosť verejného priestoru je primárne závislá od jeho užívateľov a ich vzťahu k danému priestoru, z čoho sa odvíja spôsob nakladania s priestorom, jeho prosperita alebo deštrukcia. Z toho dôvodu bola pre nás dôležitá funkčná a priestorová rôznorodosť priestoru, jeho profilácia zodpovedá individuálnym a skupinovým záujmom“, zhrnula Katarína Jägrová z architektonického ateliéru GFI.
